Diálogu sosiál
Timor-Leste avansa ninia mekanizmu diálogu sosiál
OIT fó apoiu ba Timor‑Leste hodi hametin no halo revizaun ba ninia Konsellu Nasionál Traballu liuhosi abordajen auto‐avaliasaun.
8 December 2025
DILI, Timor-Leste (Notísia OIT) - Reprezentante tolu-nulu hosi organizasaun governu, empregadór no traballadór sira iha munisípiu neen halibur iha Dili, Timor-Leste hodi hametin mekanizmu diálogu sosiál nasaun nian, ho foku partikulár ba Konsellu Nasionál Traballu (KN). Hala’o iha loron 2-3 fulan-Dezembru, workshop ne’e organiza hamutuk husi OIT iha kolaborasaun ho Sekretaria Estadu Formasaun Profisionál no Empregu (SEFOPE), hodi introdús aplikasaun Métodu Auto-Avaliasaun ba Instituisaun Diálogu Sosiál (SAM-SDI) hodi halo revizaun no hadi’a funsionamentu NLC nian.
Governu, empregadór sira no traballadór sira la'ós konkorente. Ita hotu halo parte iha solusaun.
Carlito Cabral, Diretór Jerál Empregu iha SEFOPE
Carlito Cabral, Diretór Jerál Empregu iha SEFOPE, reafirma katak diálogu sosiál ne’e esensiál atu forma polítika traballu ne’ebé justu, transparente no sustentável. “Governu, empregadór no traballadór sira la’ós konkorente, ita hotu halo parte ba solusaun,” nia subliña importánsia atu hametin kapasidade nasionál sira atu nune’e grupu ida-idak bele hala’o ho efetivu ninia knaar iha sistema tripartida nia laran. "Responsabilidade governu nian maka atu kria enkuadramentu legál no institusionál ida ne'ebé maka permite, enkuantu empregadór sira dudu kreximentu ekonómiku no organizasaun traballadór sira nian salvaguarda direitu traballadór sira nian."”
Entretantu, Almerio Vila-Nova, Prezidente Konfederasaun Sindikatu Timor-Leste (KSTL), subliña importánsia fundamentál hosi diálogu, hodi nota katak “diálogu sosiál esensiál atu rezolve kestaun ekonómika no sosiál sira, promove governasaun di’ak no garante estabilidade no progresu.” Sentimentu ne’e repete husi reprezentante Kámara Komérsiu Indústria Timor-Leste (CCI-TL).
Fasilita husi Arun Kumar, Espesialista OIT kona-ba Negosiasaun Koletiva no Diálogu Sosiál, workshop ne’e introdús SAM-SDI, instrumentu ida ne’ebé dezenvolve husi OIT iha parseria ho ninia konstituente sira. “SAM-SDI permite konstituente sira atu komprende di'ak liután forsa no frakeza sira hosi órgaun diálogu sosiál nian, hadi'a ninia inkluzividade no efikásia no dezeña planu asaun ida hodi hasa'e ninia dezempeñu no impaktu,” nia esplika.
Uza ferramenta avaliasaun SAM-SDI, partisipante sira hala'o revizaun foka ida ba NLC nia reprezentasaun, ekilíbriu jéneru, prosesu foti desizaun, relevánsia ajenda no métodu serbisu nian. Avaliasaun ne’e destaka prioridade oioin, inklui nesesidade atu hametin inkluzaun jéneru, klarifika kritériu membru nian, hasa’e apoiu tékniku no peskiza, no hadi’a mekanizmu komunikasaun no akompañamentu. Hanoin sira-ne'e informa dezenvolvimentu rekomendasaun sira nian hodi hametin NLC.
Nu’udar akompañamentu, OIT sei kontinua fó apoiu ba konstituente nasionál sira bainhira sira la’o ba oin ho Planu Asaun no avansa diálogu sosiál nu’udar fundasaun ba serbisu dignu no dezenvolvimentu sustentável iha Timor-Leste.
Arun Kumar, Espesialista OIT nian iha Negosiasaun Koletiva no Diálogu Sosiál
Konstituente tripartida sira tuirmai trasa konjuntu asaun sira ba tempu badak, médiu no naruk nian hodi hadi'a funsionamentu NLC nian. Asaun sira ba tempu badak inklui introduz planu servisu anuál no mensál kona-ba inkluzaun jéneru, estabelese kritériu reprezentasaun ne'ebé klaru liu no hadi'a komunikasaun kona-ba desizaun sira. Asaun sira ba médiu to'o longu prazu foka ba hasa'e rekursu no fasilidade sira Sekretariadu NLC nian, aloka orsamentu ba peskiza kona-ba asuntu traballu prioritáriu sira, habelar reprezentasaun konstituente sira no hametin sistema sira ba monitorizasaun no akompañamentu.
Atu taka, partisipante sira reafirma sira-nia kompromisu atu revitaliza NLC no hametin diálogu sosiál iha Timor-Leste. Inisiativa ne’e halo parte iha implementasaun Programa País Traballu Dignu (DWCP) Timor-Leste nian, ne’ebé hakarak hametin mekanizmu tripartida no governasaun traballu.
“Nu’udar akompañamentu, OIT sei kontinua fó apoiu ba konstituente nasionál sira bainhira sira avansa ho Planu Asaun no avansa diálogu sosiál nu’udar fundasaun ba serbisu dignu no dezenvolvimentu sustentável iha Timor-Leste,” Arun konklui.