Skills development
Hakbiit formadór sira Timor-Leste nian: OIT no UE investe iha dezenvolvimentu forsa traballu iha futuru
OIT nia Programa Abilidade Agroflorestal, ne’ebé finansia hosi UE, apoia formasaun sertifikadu ba formadór lokál sira iha Timor-Leste hodi avansa padraun edukasaun profisionál iha nasaun tomak.
9 October 2025
COMORO, Timor-Leste (Notísia OIT) - Atu hatán ba falta formadór sira ne’ebé kualifikadu, sertifikadu iha Timor-Leste, Programa Abilidade Agroflorestál, ne’ebé implementa hosi OIT no finansia hosi Uniaun Europeia (UE), fasilita Formasaun Sertifikadu III ba Formadór sira (ToT) durante semana tolu ba formadór na’in 25. Hala’o hosi 15 Setembru to’o 3 Outubru, ToT ne’e entrega hosi Sentru Formasaun Profisionál Juventude (STVJ) Comoro hodi ekipa formadór lokál sira ho koñesimentu no abilidade ne’ebé presiza atu entrega kurríkulu no programa formasaun ho kualidade aas no padronizadu.
“Liuhosi programa sertifikasaun no ToT ida-ne’e, ami hein atu kontribui ba dezenvolvimentu kapasidade umanu hodi lori mudansa sustentável iha instituisaun sira Edukasaun no Formasaun Téknika no Profisionál (TVET) Timor-Leste nian,” esplika Tendy Gunawan, Ofisiál Dezenvolvimentu Rurál no TVET OIT nian.
Nia mós subliña importánsia hosi formadór sira ne'ebé ekipadu la'ós de'it ho perísia téknika maibé mós ho abilidade avansadu sira iha prestasaun no dezenvolvimentu programa nian. "Formadór sira ne'ebé partisipa aprende atu dezeña módulu formasaun komprensivu sira, adapta sira nia métodu hanorin nian ba estilu aprendizajen oioin no emprega téknika inovativu sira hodi envolve partisipante sira, nune'e sira bele hato'o sesaun sira ne'ebé iha impaktu ne'ebé inspira no ajuda formandu sira atinji sira nia objetivu sira," Tendy hatutan.
Liuhosi programa sertifikasaun no ToT ida-ne’e, ami hein atu kontribui ba dezenvolvimentu kapasidade umanu hodi lori mudansa sustentável iha Timor-Leste nia instituisaun Edukasaun no Formasaun Téknika no Profisionál (TVET) nia laran.
Tendy Gunawan, Ofisiál Dezenvolvimentu Rurál no TVET, OIT
Durante programa, formadór sira aprende ho ativu oinsá atu kria ambiente aprendizajen ida ne'ebé seguru no saudavel liuhosi aplikasaun efetivu hosi prinsípiu sira seguransa no saúde profisionál nian (OSH) no avaliasaun risku sira. Sira mós esplora oinsá atu planeia, organiza no hato'o lisaun sira ba grupu sira –hosi dezenvolve planu asaun no aprendizajen nian to'o prepara materiál sira, fasilita sesaun sira no hala'o avaliasaun sira hodi hadi'a rezultadu aprendizajen nian.
Iha sesaun prátika prátika sira, partisipante sira hadi'a liután sira nia abilidade instrusaun nian liuhosi organiza demonstrasaun sira, monitoriza dezempeñu formasaun nian, avalia progresu kanorin nian no kompleta dokumentasaun ne'ebé presiza. Sira mós ekipadu ho abilidade sira atu mantein rejistu formasaun no avaliasaun nian ne'ebé loos no atualizadu, inklui jere dadus kanorin nian, fornese feedback no akonsellamentu no kumpre obrigasaun sira relatóriu nian.
“Programa formasaun ne’e motiva ha’u atu kontinua hetan abilidade no hasa’e ha’u-nia kapasidade profisionál,” dehan Canijio Afonso nu’udar formadór hosi Sentru Formasaun Profisionál Agrikultura (CFPA) Corluli Bobonaro. “Formadór barak liután tenke simu formasaun ida-ne'e tanba Sertifikadu III no IV esensiál atu fornese instrusaun ne'ebé efetivu ba estudante no formandu sira.”
Maria Eni Rosaria Alves, formadora ida hosi Eskola Sekundária Téknika Vokasionál Natarbora, fahe ninia esperiénsia: “Sai formadora kualifikadu halo ha’u sente fiar-an no motivadu liután atu kontinua aprende, ajuda ha’u-nia formandu sira harii sira-nia abilidade no apoia sira atu hetan serbisu di’ak iha futuru.”
Hanesan akompañamentu, sei hala'o Sertifikadu IV ToT no formasaun atualizasaun, hamutuk ho treinamentu no mentorizasaun kontinua. Atividade sira ne'ebé sei mai sei hametin liután kapasidade formadór nian no garante melloria kontínua iha instituisaun vokasionál sira ne'ebé akreditadu no la'ós formál iha nasaun tomak.
Sai formadór kualifikadu halo ha’u sente fiar-an no motivadu liután atu kontinua aprende, ajuda ha’u-nia formandu sira harii sira-nia abilidade no apoia sira atu hetan serbisu di’ak iha futuru.
Maria Eni Rosaria Alves, formadora ida hosi Eskola Sekundária Téknika Vokasionál Natarbora